Lesnícky náučný chodník Zubria zvernica, ktorý na jeseň minulého roka sprístupnili Lesy SR, š. p., v Topoľčiankach, využívajú v týchto dňoch najmä školy. Nenáročná 2500 metrov dlhá trasa so 40-metrovým prevýšením okolo celého areálu zvernice je ideálnym miestom na školské výlety. Na 9 zastávkach sa návštevníci oboznámia so súčasnosťou a históriou chovu zubra v tejto lokalite. Pri každej zastávke je drevený panel s fotografiami a príslušným textom v slovenčine a angličtine. Jednotlivé zastávky poskytujú informácie o faune a flóre regiónu, o histórii i súčasnosti zubrej zvernice, spôsobe života zubrov a jemu príbuzných druhov. K najzaujímavejším miestam náučného chodníka patrí tzv. Karanténa, kde sa nachádzala pôvodná zubria zvernica a kde bol umiestnený legendárny zubor Putifar, praotec všetkých slovenských zubrov. Pochádzal z Poľska a jeho pozostatky sú uložené v blízkosti hrušky, ktorá dostala meno Putifarova hruška. Zubor sa v tieni dnes vyše 150 rokov starej a 20 metrov vysokej hrušky veľmi rád zdržiaval. Podľa slov správkyne zariadenia Zdeny Markovej navštívi zubriu oboru ročne približne 5000 ľudí. V posledných rokoch sa výrazne zvýšil záujem zahraničných návštevníkov, predovšetkým z Nemecka a Rakúska. "Ale mali sme tu už ľudí z celého sveta. Z Japonska, Nového Zélandu. Pomerne časté sú návštevy politikov, veľvyslancov i ľudí z oblasti kultúrneho života," konštatovala Marková. Z celkovej rozlohy 140 hektárov má chovateľské jadro výmeru 27 hektárov, zvyšok zaberá ochranné pásmo. Zvernica vznikla v roku 1958, keď žilo na celom svete iba 150 jedincov tohto druhu. Dnes ich je približne 3800 a sú zákonom chránené. V zvernici v Topoľčiankach odchovali vyše 150 zubrov, mnohé z nich umiestnili v zoologických záhradách i súkromných chovoch po celej Európe. Donedávna bolo v zvernici 17 zubrov, v máji a júni pribudlo päť nových prírastkov. Zubor je najväčším európskym cicavcom. Dosahuje dĺžku 2,7 metra a výšku 1,9 metra. Hmotnosť býka sa pohybuje okolo 1500 kilogramov. Podľa normy skonzumuje jedno zviera denne 6 kilogramov obilia, navyše dostáva seno a siláž. "Tento objem potravy dostávajú pravidelne celoročne. V jarných mesiacoch si navyše pochutnávajú na rôznych bylinách a na jeseň zasa na lesných plodoch," konštatovala Marková. Zvieratá podľa nej nevyžadujú mimoriadnu opateru. Na jar a na jeseň absolvujú povinné odčervenie, raz ročne dostanú vitamíny. "Občas sa objavia parazitárne ochorenia, ktoré sú bežné u hovädzieho dobytka," uviedla opatrovateľka. Podľa jej slov boli v minulosti aj pokusy skrížiť zubra s hovädzím dobytkom. "Keby malo to krížené zviera toľko mäsa ako zubor a toľko mlieka ako hovädzí dobytok, to by bolo pre nás niečo. Bohužiaľ, nepodarilo sa. Existuje síce kríženec, no nie je reprodukcieschopný."

Topoľčianky 21. júna (TASR)