Národná kultúrna pamiatka. Najväčší stredoveký hrad v strednej Európe boj jedným z mála tých, ktoré odolali tatárskemu vpádu (1241) a jeho dejiny sú úzko zviazané so Spišskou Kapitulou,

Hrad, postavený v 13. stor., dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský v r. 1412 spolu s 13 spišskými mestami do zálohu Poľsku. V rokoch 1655 - 1661 tu ukrývali poľské korunovačné klenoty pred švédskymi vojskami. Výraznými prestavbami v 16. - 17. stor. sa zmenil na veľkú renesančnú pevnosť. Na hrade je múzeum s expozíciami - stavebného vývoja hradu, historického nábytku, zbraní a sakrálneho umenia, archeologická a historická. V podhradí sa nachádza skanzen s objektmi zo severovýchodného Spiša. Najcennejšou pamiatkou je drevený gréckokatolícky kostolík z Matejovej (1833).

Malebná zrúcanina gotického hradu na vysokej skale nad ľavým brehom Váhu bola v minulosti najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia. Jej založenie sa pripisuje Matúšovi Čákovi a datuje sa od 14. stor. V 17. stor. ho zničili cisárske vojská. Z vrcholu hradnej skaly je krásny výhľad na Starhradu a Domašínsky meander, vzácny prírodný výtvor v Národnom parku Malá Fatra

Neskorobarokové sídlo s rozsiahlym anglickým parkom vybudovala v 18. storočí rodina Koháryovcov. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trochejmi. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti - Dni sv. Huberta.

Historizujúcu stavbu kaštieľa využíva Ústav dendrobiológie SAV, ktorý spravuje Arborétum Mlyňany (61 ha, okolo 2200 druhov ihličnatých a listnatých drevín).

 Sídlo nitrianskych kniežat a veľkomoravských panovníkov (Pribina a Svätopluk), vybudované v 9. - 11. stor., odolalo aj náporu Tatárov (1241), ale podľahlo tureckej ofenzíve (1663). Po nej hrad dostal v podstate dnešnú podobu s veľkolepým renesančno-barokovým opevnením. Bol a je sídlom nitrianskeho biskupstva (katedrála a biskupský palác).

História hradného brala siaha do obdobia rímskeho impéria, o čom svedčí nápis hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.. Hrad sa stal sídlom legendárneho "pána Váhu a Tatier" - Matúša Čáka, ktorého pripomína aj Matúšova veža, dominujúca siluete hradu i mestu.

Zrúcanina hradu, nazývaného aj Makovica, ktorý postavili v 13. alebo zač. 14. stor. na ochranu uhorsko-poľskej cesty, sa nachádza 10 km od Bardejova. V období stavovských povstaní ho napadlo cisárske vojsko a v r. 1684 zbúralo. Z rozsiahleho, renesančne prestavaného hradu sa zachovali len múry.

Zámok dal postaviť v druhej polovici 14. stor. uhorský kráľ Ľudovít I. z Anjou ako gotické lovecké sídlo ovplyvnené talianskou mestskou architektúrou šľachtických palácov. V 16. stor. bol renesančne prestavaný. Na prízemí je expozícia lapidária gotického umenia, na poschodí európskeho umenia 16. - 18. stor. zo zbierok Slovenskej národnej galérie. Medzi najpozoruhodnejšie patria diela P. P. Rubensa, P. Veroneseho, V. Hogartha a ďalších. Každoročne v lete sa tu usporadúvajú Zámocké hry zvolenské.