Dóm Svätého Martina je otvorený Tlačiť
Pondelok, 13 Apríl 2009 10:08
Dom Svateho Martina v BratislaveBratislavská katedrála svätého Martina, bývalý korunovačný kostol uhorských kráľov a kráľovien, bude otvorená pre turistov od 14. apríla do Sviatku všetkých svätých. Návštevnícka prevádzka je obmedzená od pondelka do soboty v termínoch od 9.00 do 11.30 h a od 13.00 do 17.00 h okrem soboty, keď sú sobáše.

Vstupné bude dve eurá (60,25 Sk), financie sú potrebné pre zázemie kostola, služby aj rekonštrukčné práce. Sprievodné brožúry pre turistov sú v siedmich jazykoch. "Návštevníci môžu uvidieť napríklad kapitulnú kryptu, aj klenotnicu, kde sú vzácne liturgické predmety ako kalichy či monštrancie. Je tam tiež napríklad ornát, ktorý podľa tradície vyšívala a darovala dómu kráľovná Mária Terézia," povedal pre TASR hovorca dómu Roman Bajzík.

Klenotnica sa nachádza v barokovej sakristii, v kaplnke kanonikov a v samotnej klenotnici. Väčšina z týchto predmetov sa používa pri liturgii. Bajzík povedal v súvislosti s barokovou kaplnkou sv. Jána Almužníka, že bude prístupná pohľadom cez mrežu, pretože ide o adoračný priestor - je v nej umiestnená sviatosť oltárna. Je možné vojsť do sanktuária chrámu a uvidieť na tabuli zoznam kráľov a kráľovských manželiek korunovaných vo vtedajšom Prešporku, od roku 1919 Bratislave.

Na južnej stene je pripevnený gobelín s témou vierozvestov sv. Cyrila a Metoda od slovenského výtvarníka Mikuláša Klimčáka, ktorý ho daroval kostolu. Bližšie k sakristii sú vitríny s replikami svätoštefanskej koruny či kráľovského krajinského jablka. Súčasťou dómu je dielo rakúskeho barokového sochára Juraja Rafaela Donnera - súsošie sv. Martina na koni, kde pôvodne rímsky vojak má podobu uhorského husára.

V svätomartinskom kostole dočasne inštalovali krížovú cestu, pretože gotické katedrálne chrámy nepoznali. Podľa Bajzíkových informácií krížovú cestu po veľkonočných sviatkoch odstránia a existuje plán ju nahradiť novým dielom, špeciálne vyrobeným pre bratislavskú katedrálu. Na počiatku histórie dómu bol súhlas pápeža Inocenca III., ktorý v roku 1221 vyhovel žiadosti kráľa Imricha a súhlasil s premiestnením Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa z hradu do podhradia. Novogotická veža kostola má výšku 85 metrov a na jej vrchole je pozlátená kópia uhorskej kráľovskej koruny.

Bratislava 13. apríla (TASR)
Posledná úprava Pondelok, 13 Apríl 2009 10:17