RECENZIA: Neexistuje jedna Pohoda. Zážitkov a príbehov, ktoré sa tu odvíjajú je veľa. Napísať preto aspoň trochu objektívnu recenziu tohto festivalu je prakticky nemožné. V mojom prípade je to ťažké dvojnásobne. Trpím relatívne silným hudobným hluchom, ktorý sa podpísal pod mizerný intonačný prejav a zasiahol aj časť pohybového ústrojenstva. Na verejnosti mám okrem spevu, zakázané aj tancovať, nieto sa ešte vyjadrovať k čomukoľvek, čo pripomína hudbu. Jedine čo mám, je hudobný vkus. A aj to je len moja domnienka. Nevadí, dnes som nezastaviteľný a idem písať. Mám totiž o jeden dôvod viac.

Piatok

Vedomí si svojho hendikepu, rezignujem na posudzovanie hudby a výkonu jednotlivých interpretov. Boli na Pohode a preto museli byť skvelí. Beztrestne však môžem napísať, že som sa dobre bavil na Hex, vychutnal si Slobodnú Európu a zažil reinkarnáciu Richarda Müllera, ktorý rozdal kopec pozitívnej energie cez svoje staré hity. Publikum to ocenilo a desaťkrát vrátilo späť. Vrcholom bol pre mňa Blind Boys of Alabama, gospelový zbor nevidiacich hudobníkov s úprimnou a precítenou kresťanskou hudbou. Aby ste nevidiacim majstrom z Alabamy porozumeli, nemusíte chodiť do kostola. Ich hudba, energia a posolstvo sú univerzálne. Výborná bola aj Hudba z Marsu, ktorá si na asistenciu zavolala dievčence zo súboru Trnavčan, z čoho vznikol výživný folk-SKA kokteil.

Sobota

V programe som si zaškrtol bratislavských reperíkov AMO, ktorých vystúpenie s multi-kulturálnou skupinou United Flavour sľubovalo unikátny zážitok. A veru že áno. AMO to odpálili svojou hymnou BRA-TI-SLA-VA a publikum bolo razom ich. Vzápätí ich vystriedala United Flavour so svojou zmesou reggeae, r´n´b a hip-hopu (toto som opísal z hip-hop.sk). V kombinácii s prichádzajúcou búrkou to vyzeralo na zaujímavú hudobnú smršť slnečného reggae, hip-hopu a počasia. Následný sled udalostí bol rýchly. Silný nárazový vietor zhodil stan na tancujúci dav. Niekomu sa podarilo utiecť, na niekoho padla „len“ plachta a bohužiaľ, veľa ľudí nemalo šťastie.

Pohoda musí prežiť!

Napriek skutočnosti, že som bol v centre diania a zranenia utrpel aj kamarát, z tragédie neuverejníme žiadne fotografie, videá a nenapíšem k tomu, čo sa stalo NIČ. Nebudem ani mudrovať o príčinách a dôsledkoch tragédie. Neviem to posúdiť.

Čo však celkom určite posúdiť viem, je fakt, že pohoda je najlepšie zorganizovaný festival a to nielen na Slovensku. Mišo Kaščák vrazil do neho veľa energie, z ktorej všetci ešte dlho čerpáme celý rok. A ako by povedala moja pani učiteľka na ZŠ, tvoja psia povinnosť je teraz napísať, prečo sa Pohoda musí dožiť 14. ročníka. Tu sú moje 3 dôvody:

1. Lebo mám Pohodu najradšej zo všetkých festivalov. Okrem Wilsonicu som na žiadnom inom nikdy nebol. Nevidím na to dôvod.
2. Lebo sa tu zoznámil môj brat so svojou ženou a teraz čakajú dieťa.
3. Lebo takto sa to nemôže skončiť...

Upozornenie

Nezmyselného rýpania v ľudskom nešťastí bolo dosť. Prenechám ho bulváru, mudrlantom, hnidopichom a anonymným internetovým smradom. Týmto ich upozorňujem, že akékoľvek komentáre, ktoré by chceli na tomto mieste uverejniť, budú v rámci demokracie zmazané. Ako by napísali na humno.sk, váš názor je momentálne irelevantný.

Naopak, v komentároch nám napíšte svoj dôvod, prečo by sa pohoda mala dožiť ďalšieho ročníka. Budeme radi, keď nám na adresu Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. pošlete fotografie, na ktorých si užívate tohtoročnú Pohodu. Uverejníme ich v galérii tohto článku a na našej fan page na facebooku.

Na záver

Z portálu tojeslovensko.sk vyslovujeme hlbokú sústrasť pozostalým a vysielame pozitívnu energiu všetkým raneným.

© pre tojeslovensko.sk napísal panjan

Podpor článok na:
Podpor Michala Kaščáka a Pohodu na Facebooku